Veľké dieťa alebo informovaný zberateľ?

Som ako väčšina z vás, milujem visieť v uličke s hračkami v obchodoch. Cítim sa tam v pohode, vo svojom živle. Objavujem tam všetky tieto novinky, po ktorých stále túžim a žasnem nad vynaliezavosťou výrobcov v tejto neustále sa vyvíjajúcej oblasti.

Ale všimol som si tiež zvláštnu reakciu z mojej strany: U väčšiny značiek vyzerám ako dieťa, s chuťou hrať sa, manipulovať, oživovať tieto hračky. Keď prídem pred oddelenie LEGO, môj pohľad sa zmení. Pozerám na každú škatuľu s iným pocitom, akoby som k nim mal inú úctu, akoby som sa zrazu stal pozornejším, starostlivejším, menej hravým ...

Táto zmena postoja ma vždy prekvapí. Rád sa hrám so svojimi LEGO, vidím svojho syna, ako zostavuje súpravu, vymýšľa loď, trasie krabicou, aby odhadol hustotu jej obsahu ... Ale so svojimi LEGO som vždy opatrnejší ako s inými hračkami, ktoré osídľujú izby mojich detí.

Na niekoľkých plastových tehlách alebo minifigoch v mojej zbierke kladiem väčší dôraz ako na figúrku Spider-Mana pre najmenších alebo na milované kolovrátky tých starších. Aj pre nich je niekedy ťažké pochopiť, aký rešpekt dávam LEGO vo svojej zbierke, pretože koniec koncov sú pre nich iba hračkami ako každé iné. Je pre nich ťažké pochopiť, prečo mi na inštruktážnych príručkách záleží, alebo prečo dbám na to, aby som nepoškodil škatuľu, najmä keď po horúčkovitom vybalení na Vianoce ráno nekomplikovane vyhodím obal iných hračiek, niekedy oveľa nákladnejších. ..

Toto zvláštne správanie ma netrápi. Niekedy to šokuje, bez ohľadu na to, čo sa týka môjho okolia, ale vždy nájdem platné vysvetlenie, ktoré by ospravedlnilo môj vzťah s LEGO. 

Na rozdiel od mnohých AFOL v súčasnosti mám veľmi málo detských spomienok týkajúcich sa LEGO. Už vtedy bola táto hračka veľmi drahá a nákup LEGO bol luxus, ktorý si nemohli dovoliť všetci rodičia. 

Nestal som sa AFOL z nostalgie, nemám veľa čo povedať o svojom detstve s LEGO a nemal som pocit, že by som zažil Temná doba, ten prepad, v ktorom fanúšikovia LEGO podvádzajú svoju obľúbenú hračku.

To všetko nepochybne vysvetľuje môj súčasný vzťah k LEGO: Akási dualita medzi túžbou hrať a vášňou pre zberateľstvo. Chcete poznať tento príjemný pocit bolesti prstov, ktoré trpia pri manipulácii s príliš veľkým počtom tehál, ale tiež hľadať staršie sady, aby ste dokončili kolekciu, ktorá už teraz zaberá príliš veľa miesta. 

Nepamätám si, že by som ako dieťa hrával LEGO, ale pamätal by som si, ako som dospelý dobehol stratený čas.

A ty? aký máte vzťah k legu? Hráči, zberatelia, dizajnéri, nostalgickí, aká je hodnota týchto kúskov plastu vo vašich očiach?